Czechia
NCTJ diploma qualified Journalist and Copywriter experienced in writing for lifestyle magazines and public relations in the UK, the Czech Republic and Slovakia.
Currently in psychotherapeutic training.
I can talk to you in four languages (EN, GE, SK, CZ).
WHAT CAN I DO FOR YOU?
IF YOU WANT ME TO WRITE FOR YOU...
- Tell the world about your work via a lifestyle magazine article
- Tell the world about you in an Interview
- I can help with Copywriting on your website or with your social media posts
- I can do your PR if you are a Psychologist, Therapist or Coach
IF YOU WANT ME TO START YOU UP AND WRITE YOURSELF...
- Try Creative Writing as art therapy with me
- Reframe your relationship to creativity in just 13 weeks
- Establish a writing habit in Karma Klub> regular writing group
Below are selected samples of my articles in Slovak and Czech media.
I am open to any PR freelance work connected to these areas.
Enjoy the read and reach out to me at
[email protected] or
[email protected]
FOR INDIVIDUAL SESSIONS OF CREATIVE WRITING AS THERAPY:
please go to WWW.KARMA-KLUB.COM
Věřím, že každý člověk je v určitém oboru tvořivý a že každý z nás je svým způsobem umělcem. Vše, co vytvoříme – ať je to báseň, malba na narozeninovém blahopřání, naaranžovaná kytice, bytový design nebo uvařený dobrý oběd – naši tvořivost dokazuje.
Ivana Adamcová, spisovateľka, koučka a vedúca redakčného tímu týždenníka Nový Čas pre ženy, odpovedala na moje otázky o tom, aká bola jej cesta k napísaniu prvej knihy, ako zabojovala so svojimi démonmi a ako ju Umelcova cesta priviedla nielen k písaniu, ale i k sebaláske.
Tiež uvažujete nad tým, že začnete písať alebo raz napíšete knihu? Možno vám to párkrát prebleslo hlavou, ale nechali ste tú myšlienku odplávať, možno o tom rozmýšľate často. Verím, že všetci v sebe nosíme príbeh. Koniec koncov, každý z nás si v živote už všimol niečo neobyčajné alebo krásne, čo by stálo za to prerozprávať, zažil niečo dramatické, čo v sebe nesie zápletku a zatúžil sa o to podeliť... Chvíle, v ktorých sme sa museli rozhodnúť, niečím si prejsť, zabojovať, preskákať prekážky,...
Ste muž, ktorého trápi žiarlivosť jeho partnerky, alebo žena, ktorá si vyberá rovnaké typy mužov, ktoré ju opakovane sklamú? PhDr. Veronika Neumanová, ktorá sa viac než desať rokov venuje psychologickej praxi, vo svojej knihe Strach z opustenia posvietila do temných kútov mysle ľudí, ktorí týmto strachom trpia. Spolu s terapeutom Viliamom Kurucom prinášajú poznatky zo svojej praxe a vysvetľujú, ako strach vzniká, a prinášajú návody, ako ho komunikovať a eliminovať
Transitions alebo práca s primárnou traumou môže znieť intenzívne. Pôrod si predsa nepamätáme. Navyše podľa toho, čo o svojom pôrode vieme, by si väčšina z nás ten svoj radšej ani pamätať nechcela. Pre väčšinu z nás a našich matiek totiž intenzívny bol.
Proč jsme tak kritičtí? Ne všichni jsme na sebe kritičtí. Někteří z nás by dokonce měli užitek z vyšší míry sebereflexe. Pravděpodobně ale nepatří mezi ty, které toto téma zaujme. Mluvím k těm, kteří trpí přehnanou sebekritikou a výčitkami vůči sobě. Toxická sebekritika nám může znemožnit být aktivní, těšit se ze svého konání a být sám se sebou v míru.
Za každou metabolickou poruchou môžu byť tak fyziologické, ako aj psychologické príčiny, napísala jungovská analytička Marion Woodman vo svojej knihe Sova bola pekárova dcéra. Kniha je štúdiou, v ktorej Woodman v psychológii, symbolike a mytológii hľadá súvislosti medzi potlačeným ženstvom a poruchami prijímania potravy v analýze dvadsiatich žien. Rodiny obéznych žien, s ktorými Woodman spolupracovala, boli orientované na uspokojovanie svojich meniacich sa emočných potrieb jedlom....
Kde sa vzal ten hlas, ktorý nám pravidelne našeptáva, že robíme niečo zle? Kritizujeme sami seba a občas určite dostávame kritiku aj zvonka. Keď nás niekto kritizuje, môžeme sa cítiť napadnutí alebo dokonca ohrození… Nie vždy to potom konštruktívne pomáha. Prečo sme sebakritickí? Ako podávať kritiku a ako ju prijímať? O vnútornom kritikovi som sa porozprávala s Viliamom Kurucom, poradcom a terapeutom v psychoterapeutickej poradni viliamkuruc.cz.
Čo to je trauma? Prečo sa týmto slovom v dnešnej dobe tak často pohadzuje bez toho, aby bol jasný jeho presný význam? Po tom, ako spoznáme následky traumy, ako sa odráža v našich vzťahoch a čo s ňou, som pátrala v učení doktora Gabora Maté a prostredníctvom Petry Lüley, terapeutky pôsobiacej v Bratislave, vo Vrábloch a online, ktorá v súčasnej dobe priamo u doktora Maté trénuje metódu známu ako compassionate inquiry (tzv. súcitné skúmanie).
Nájdite si pár minút a spíšte všetky kvality svojej vytúženej zeme a aspoň desať obľúbených činností, do ktorých by ste sa v nej hneď pustili. Môžete si položiť nasledujúce otázky – ktoré z týchto aktivít môžem urobiť tam, kde sa práve nachádzam? Ktoré z nich môžem urobiť tento týždeň alebo tento mesiac?
Zavrite na chvíľu oči a preneste sa do krajiny, kde by ste chceli byť. Milujete plávanie v mori, lyžovanie alebo chcete vyliezť na exotickú horu a pozerať sa na svet z výšky? Po akom prostredí túžite?
Mnohí z nás tajne snívajú, že chcú byť umelcami. Verím, že všetci už nimi sme. Ako deti sme tvorili sami od seba. Nepýtali sme si povolenie – písali sme, maľovali, tancovali, modelovali… Ponorení v tvorivom procese sme cítili radosť až do bodu, kým nám niekto naše dielo neskritizoval. Rýchlo sme sa naučili ničiť svoje sny aj vlastnou kritikou.
U nás nemáme silnú kultúru spoločného stravovania a je to tiež dôvod, prečo niekedy vznikajú rozpory. Najmä keď neexistuje v rodine rytmus, také to „decká nech sa najedia, kedy chcú“. Keď sa rodina naučí svojím spôsobom sa slávnostne alebo aspoň spolu najesť, dokáže to divy. - hovorí Eliška Klanicová v našom rozhovore o tom, že jedlo je láska.
O teórii attachmentu, teda vzťahovej väzby alebo citového puta sa už popísali stovky papierov a kníh. Na základe výchovy a vzorov z nás vyrástli rôzni ľudia. Vo chvíľach, keď začíname nadväzovať v dospelosti partnerské vzťahy, nás táto rôznorodosť môže zaskočiť, píše Amir Levin a Rachel Heller v knihe Citové puto, ktorá zrozumiteľne rozoberá teóriu attachmentu a ako ju využiť v praxi. Zároveň nás vyzýva, aby sme sa prestali svojej závislosti vo vzťahoch báť. Ako ste na tom vy?
Ťažká otázka, však? Možno si myslíte: ,veď to robím automaticky, reagujem adekvátne – závisle od situácie.‘ Ako si v danej chvíli uvedomiť, či práve neprekračujeme niekoho hranice alebo sa nedokážeme voči niekomu ohradiť? Spoľahlivým indikátorom sú pocity a reč tela. Či sa to týka priateľov, rodiny, partnera alebo práce, hovoriť ÁNO, keď v skutočnosti myslíme NIE, vedie nevyhnutne k pocitom zatrpknutosti, odporu a odcudzeniu sa
Psychoterapia v sebe nesie prísľub pomoci. Môže nám pomôcť popasovať sa s problémami, ktoré nám ničia život: úzkosť, nesebeláska, pocity hanby, nerozhodnosť, neuspokojivé vzťahy či zmätok. Zdá sa, že v posledných dekádach sa s terapiami roztrhlo vrece. Ako presne funguje terapia a na základe čoho má pomáha? Prečo si nevieme pomôcť sami?
Koronakríza urýchlila nielen vývoj technológie, e-shopov a prechod na home office, no poukázala aj na množstvo pálčivých problémov s mentálnym zdravím a jeho krehkosťou. Abecedu vieme, no vieme aj to, ako fungujú naše emócie, alebo z čoho sa skladá naša psychika? Vedeli by sme odpovedať na otázku kto sme? Prečo reagujeme tak, ako reagujeme? V týchto otázkach sme mnohí analfabeti. A dáva to zmysel. V škole nás to neučia.
„Lhaní ve formě polopravd, mlžení, předstírání a hlavně zatajování se stalo součástí naší kultury,“ říká psycholog a terapeut Sebastian James. Na neupřímnost už jsme si zvykli natolik, že jsme si začali myslet, že to jinak ani nejde. Podle Sebastiana jsme lhaní přijali jako normu v každodenní komunikaci.
Koľkokrát sme sa pozreli do zrkadla s pomyslením, že nie sme dosť svalnatí, pekní či štíhli? Koľkokrát sme si vytkli nedostatočné vzdelanie, to, že sme ešte vôbec neprecestovali svet? Že nemáme dosť peňazí, dosť dobré bývanie, dosť času, dosť talentu a vedomostí na všetko, čo sme chceli dosiahnuť. Koľkokrát sme sa pred spaním mračili, že sme nestihli, čo sme chceli a vstávali s tým, že sme nevyspatí... Prečo nie sme „dosť?“
Někteří lidé popisují své adrenalinové zážitky jako jedny z nejlepších akcí v životě. Operují podle hesla: „Pokud se bojíš, jdi do toho!“ Někteří z nás dlouhodobě žijí ve strachu i s jeho následky. Jaká je anatomie strachu? Dokáže překonání strachu změnit náš život?
Niektorí vysťahovalci a nomádi tam niekde vo svete si k sviatočnému stolu nezasadnú. Iní neoblomne dvadsiateho štvrtého decembra vyvárajú kapustnicu, hoci aj v indočínskom časovom pásme. Sú tradície niečo, čo nás definuje aj mimo domova, alebo na stromčeky môžeme kašľať?
Slúžky vraj prichádzajú skôr, princezné chodia neskoro a kráľovné načas, hovorí sa. Rovnako sa vraví, že matka sa vo vzťahu k svojmu mužovi môže správať ako slúžka, ako princezná alebo ako kráľovná. Aký bol vzťah vášho otca k matke? A čo jeho vzťah k vám? Odvážime sa dnes pozrieť na zdroj svojich tieňov? Kam? No do detstva, samozrejme...
„Prečo sa k ženskému srdcu dostanem neskôr než do vagíny?“ opýtal sa ma tridsaťdeväťročný šéfredaktor Mojej Psychológie. Prečo sex často predchádza tomu, že sa nám niekto otvorí..., ak k tomu vôbec dôjde? „A prečo sa žena uzatvára a muž s ňou stráca intímne spojenie, keď zažije nejaké sklamania? Veď sklamania sú vo vzťahu predsa nevyhnutné...“ pýta sa šéfredaktor. Na otázku, čo je intimita a ako sa cítime v sexe bez nej, mi odpovedali muži aj ženy.
Vrčíte nad bordelom v kuchyni, či hráte obeť pri hádke, ako to robievala mama? Odvrknete a viac nediskutujete na otcov štýl? Do určitej miery všetci kopírujeme rodičovské príklady. Tak ako oni kopírovali príklady svojich rodičov. Odpozerané vzorce si prinášame do vlastných vzťahov a následne presúvame na naše deti.
Regresná terapia. Stav uvoľnenia, ktorý v sebe nesie prísľub dostať sa aj k spomienkam do tých najzabudnutejších zákutí mysle – ďaleko a hlboko do minulosti, do okamihov detstva, až do prenatálneho štádia, keď ste plávali v maternici... Alebo aj ďalej – údajne až do životov minulých, na miesta, kde sa kedysi zrodili vaše strachy či fóbie. Tam, kde sa formovala vaša duša. Máte už obočie trošku nadvihnuté? Verte, neverte...
Novozélandský Nevis je najvyššie položený bod na skákanie bungy v celej južnej hemisfére. Dodnes mi nie je úplne jasné, ako som sa ocitla so závažím na nohe v malej búdke visiac ponad rozďavené ústa rokliny, čakajúc na skok do hĺbky 134 metrov. Ak sa ma ktokoľvek opýta na situáciu, v ktorej som sa najviac bála, nebudem váhať ani sekundu, keď si spomeniem na tých pár okamihov číreho, nefalšovaného smrteľného strachu.
Spriaznené duše. Ako v dnešnom digitálnom svete vyzerá ich krivka ponuky a dopytu? Sme stále na love tých pravých, alebo sa naše vzťahy končia pri orgazme? Pýtali sme sa ľudí, či aj dnes dúfajú v lásku na celý život a prečo to pokašlú, keď ju konečne nájdu.
„CVIČTE – PREDÍĎTE VYHORENIU,“ oznamovali veľké písmená na tabuli pred mojou posilňovňou. Bolo to oficiálne: vyhorenie bolo v meste úplne normálne a vlastne sa s ním počítalo. Nasledovala som skupinku Európanov, ktorí sa vybrali až do Thajska vyskúšať, čo sa stane, keď dajú na týždeň zbohom smartfónom a ostanú v úplnom tichu.
Ako vyzerajú vzťahy, v ktorých ženy zarábajú viac? Odkiaľ sa berie nálepka „zlatokopky”? Z niekoľkých názorov staršej aj mladšej generácie sa vynárajú vzorce v myslení, ktoré stále ovplyvňujú naše spolužitie a poukazujú na to, či je platový rozdiel ešte stále reálny problém.
„Klamanie vo forme poloprávd, zahmlievanie, predstieranie a predovšetkým zatajovanie sa stalo súčasťou našej kultúry,“ hovorí psychológ a terapeut Sebastian James, ktorý vedie už niekoľko rokov workshopy a kruhy radikálnej úprimnosti. Podľa Sebastiana sme si na neúprimnosť už zvykli natoľko, až sme si začali myslieť, že to inak ani nejde.
Aký veľký je tlak okolia založiť si rodinu po tridsiatke? Tridsaťroční Slováci žijúci doma aj v zahraničí rozprávajú o tom, čo naozaj chcú a prečo ešte nerodia.
Druhov lásky je mnoho. Na to už prišli starí Gréci. Bavme sa o tej partnerskej. Možno tieto riadky čítate dychtivo, pripravení nájsť odpoveď na otázku, ktorá vás už istý čas páli. Možno poznáte odpoveď... no len pre istotu to chcete skontrolovať... Milujete naozaj? Čítajte ďalej.
Už ste určite počuli, aké je dôležité mať flow, alebo byť vo flow... Ale čo to vlastne je a na čo by vám to bolo?
„Všetko, čo človek popiera, ho prenasleduje. To, čo prijíma, ho transformuje.“ C. G. Jung
Je to najväčší americký štát, ale zároveň jeden z najmenej zaľudnených. Nečudo, do krajiny, kde môžete zažiť aj dva mesiace trvajúcu noc, sa ľudia príliš nehrnú. Emma (25) a Ryan (30) si však Aljašku nevedia vynachváliť!
Nevedela som, čo mám čakať, no názov trojdňového transformačno-integračného procesu ma zaujal. Preskúmaním prvotných otlačkov odchádzame s novým pohľadom na to, čo sa vlastne vtedy stalo. Nemyslelo sa tým pozrieť sa na mechanický priebeh pôrodu, ale na to, akým spôsobom to ovplyvnilo naše správanie v dospelosti. „Len aby to nebola nejaká ezo-seansa,“ varoval ma striktne racionálne uvažujúci brat so zošpúlenou perou. Ťažko povedať. Neviem doteraz celkom „racionálne“ vysvetliť, čo presne sa so...
Aké sú úskalia neustáleho plánovania s cieľom čo najväčšej produktivity a výkonnosti? Môže mať nekončiace sebavzdelávanie vôbec negatívne následky? Koniec roka sa nám ponúka ako zvlášť vhodný čas na prehodnotenie toho, čomu sa denno-denne venujeme, akým spôsobom k tomu pristupujeme, no je to najmä skvelý čas na položenie si dôležitej otázky – prečo.
Kedy sa už vrátiš domov? Pýtajú sa ma známi, vždy keď sa ukážem na Slovensku. Ani po štrnástich rokoch sa na tej otázke nič nezmenilo. Odpovedám: Ešte nie. Neviem však, ako sa klasifikuje domov po štrnástich rokoch života v zahraničí. A rozhodne v tom nie som sama.
Ako sa Češka a Slovenka ocitli už druhé leto v Národnom parku Glacier v Montane? Žaneta a Danuta rozprávajú o letách v horskom hoteli, v lesoch, kde sa nakrúcali začiatočné scény Kubrickovho filmu Osvietenie (Shining) s Jackom Nicholsonom. Aký je život v mikrosvete s ďalšími dvesto ľuďmi z krajín celého sveta? Išli by to toho zas?
Premýšľali ste už o takej ceste, počas ktorej bude cesta samotný cieľ? Máte radi ten pocit, keď ste s rodinou na prechádzke? Kráčate a zdvíhate hlavu za slnkom, čo presvitá pomedzi stromy a odrazu máte pocit, že je všetko akési krajšie a jasnejšie. Zrazu kráčate tak dlho, že zabudnete, čo vás trápilo. Stovky ľudí sa takto vyberajú každoročne na púť, aby takto unavili telo, vyčistili si hlavu a vyvetrali dušu. Celkom iný model dovolenky, ako „hotel-pláž“.
Nevnímala som Nepál nikdy ako dovolenkovú destináciu. Pohrávala som sa s nápadom dobrovoľníčiť už dlhšie, keď som zistila, že aj môj priateľ Michal má vlastne v hlave to isté. Jeho známi poznali americkú organizáciu, ktorá pomáha spamätať sa ľuďom aj po zemetrasení v Nepále. A tak sme do toho šli. Stačilo vyplniť zopár papierov.
Slovenka Zuzana Cibulková zažila sezónu na výletných plavbách Disney cez Karibik. Čo si odtiaľ priniesla? Okrem peňazí zážitky, nekonečné vyčerpanie a ponorku z ľudí. Ten nápad si ju našiel sám. Jednoducho v Londýne, kde pracovala v kateringovej spoločnosti, spoznala človeka, ktorý pracoval na Disney Cruiseline a dal jej takúto ponuku.
Kedysi nedotknutý raj dnes navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako to dnes vyzerá na thajskom ostrove, ktorý pred 18 rokmi preslávil film Pláž? V sfilmovanom príbehu dostane Leonardo DiCaprio mapu, podľa ktorej prepláva s francúzskym párikom namalý ostrovček, kde nachádza komunitu ľudí. Tá si tu život mimo civilizácie prísne stráži. Delia sa oň iba s Thajčanmi, ktorí pestujú na druhej strane ostrova marihuanu.
Aké to je, keď vám v polmetrovej vzdialenosti od tváre pláva asi šesť býčich žralokov, a čo sa vlastne stane, ak prekročíte jednu zo svojich pomyselných čiar. "Šibe ti? Potápať sa so žralokmi?!" Kamarátka Sofia bola úprimne zhrozená. "Tak na to ma nedostaneš!" Boli sme na Fidži, na hlavnom ostrove Viti Levu s troma strediskami na žraločí ponor bez klietky. Kým si Sofia pozerala na internete videá o priebehu potápania a viditeľne bledla, vytáčala som číslo na prvé stredisko.
Celé mesiace na cestách s dvoma školopovinnými deťmi. Víťa a Renáta Válkoví sa rozhodli vyskúšať, aké je nechať za sebou "bežný život" a vrhnúť sa na pojazdný model, nad ktorým mnohí neveriaco krútia hlavami. Aké to naozaj je, výjsť si pred svoj "dom" kdekoľvek v Európe?
Fakt, že telo, myseľ, emócie a duch tvoria jednotu je dnes akceptovaný, nielen vo vedeckom svete, ale je známy i mnohým ľuďom. Stiahnutý žalúdok, hrča v krku sú všeobecne známe telesné reakcie na emočný stres. Psychosomatika – veda, ktorá pojednáva o tom, ako psychika ovplyvňuje telo, sa už vyučuje na univerzitách. Lekári tradičnej čínskej medicíny diagnostikujú podľa emócií. Starí Číňania vedeli, že ak sú city priveľké, intenzívne a pôsobia dlhodobo, môžu sa stať príčinou choroby.